Keď som začínala písať tento článok, zamyslela som sa v prvom rade nad tým, aká bola moja cesta k permakultúre. A tak som vlastne prišla na to, že som k nej smerovala vlastne už od detstva.
 |
| Reďkev siata - pri výseve koncom leta ešte pekne dorastie. |
Medzi moje ranné detské spomienky patrí moment, keď som si u babky vo vidieckej záhrade natrhala kytičku divých kvetov. Boli nádherné a bolo vzrušujúce ich objavovať a aranžovať. Urobili mi skutočnú radosť.
 |
| Hadinec je významná medonosná rastlina, ktorá podporí biodivezitu v permakultúrnej záhrade. |
Keď však moju kyticu videl môj otec, jeho otázka znela: Čo budeš robiť s tou burinou? Presne si pamätám tie emócie, ktoré vo mne vzbudila táto otázka muža, ktorý celý život pracoval v záhrade, obrábal ju s cieľom získať čo najviac úrody pre rodinu. Jeho pragmatický pohľad na rastliny, ktoré v záhrade nezasadil a ktoré mu vlastne zavadzali ma pobúril.
Kto povedal, že kvety sú burinou? Ich jediné previnenie je to, že rastú v našej tesnej blízkosti. Namiesto toho, aby sme sa z nich tešili, sme ich odsúdili na nekonečný boj a likvidáciu.
Kým som sa stala permakultúrnou záhradníčkou, naučila som sa, že moja záhradka vôbec nemusí spĺňať predstavy zakorenené v industrializovanom poľnohospodárstve alebo tradičnom záhradníčení. Strávila som nekonečné diskusie s mojím otcom o tom, že riadky zeleniny nemusia byť dokonale rovné a už vôbec nemusia stáť v pravom uhle k plotu!
A viete čo? Je to úplne v poriadku. Aj takéto staré predstavy o záhradkách stále pretrvávajú a ešte stále nás prevyšujú – nás permakultúrnych záhradníkov, ktorí sa učíme počúvať prírodu viac než pravítko.
Čo je permakultúra?
Permakultúra je viac než len spôsob pestovania zeleniny. Je to celkový prístup k životu a hospodáreniu, ktorý sa snaží vytvárať trvalo udržateľné systémy – také, ktoré spolupracujú s prírodou namiesto toho, aby proti nej bojovali.
Pre mňa je permakultúrna záhrada miestom, kde rastliny, zvieratá aj človek žijú v harmonickom prostredí a navzájom sa podporujú. Kde môžem každý deň objavovať krásy kvetov, hmyzu, stromov, zvierat a zbierať niečo na tanier. Ja sa dokážem rovnako tešiť z prvej rajčiny v záhrade ako aj zahliadnutiu ježka, žaby či pozorovaniu netopiera v šere mojej záhrady.
 |
| Pestujte to, čo máte radi – úroda potom prináša dvojnásobné potešenie. |
Permakultúra je aktuálna a potrebná pre každú záhradu
Prečo je permakultúra dnes taká dôležitá? Odpoveď je široká a hlboká – rovnako ako jej prínosy. Ak sa vrátime k podstate záhradníčenia, ide predovšetkým o tvorbu zdravých, plnohodnotných potravín. Potravín, ktoré vznikajú blízko nás, s láskou a ohľadom na zem, a ktoré nemusia precestovať pol sveta, aby sa dostali na náš stôl. Permakultúra nás učí, že každé semienko, každá rastlina a každý záhon sú súčasťou veľkého prírodného rytmu, kde harmónia a udržateľnosť sú cennejšie než len okamžitý úžitok.
 |
| Naučte sa vo svojej záhrade tráviť čas len tak, pre potešenie duše a oddych tela. |
Keď sa pozrieme na záhradu cez oči človeka, je to miesto pokoja, oddychu a spojenia s prírodou – priestor, kde môžeme načerpať silu, pozorovať život a rozvíjať samých seba. Ale zároveň je to priestor, ktorý nie je iba náš.
Sme súčasťou veľkého spoločenstva života a nemáme právo vyhradzovať si miesto len pre vlastné potreby či predstavy. Každá rastlina, každý hmyz, každé zviera má tu svoje miesto, svoj domov a svoj význam. Skutočný rešpekt k prírode začína blízko nás – v našich záhradách, dvoroch a kútoch, ktoré obývame.
 |
| Lienku má rád každý, kto však pozve do svojej záhrady bodliak, aby mohla prežiť? |
Citlivým prístupom a úctou ku všetkým formám života tvoríme priestor, kde môžeme žiť spolu, v rovnováhe, a uvedomiť si, že nie sme ničomu nadradení.
V širšom poňatí je permakultúra cestou. Klimatická zmena, strata biodiverzity a vyčerpaná pôda sú jasným signálom, že klasické poľnohospodárstvo a záhradkárčenie potrebujú alternatívu. Permakultúra ponúka odpoveď – pestovať zdravo, s ohľadom na prírodu a pritom dosahovať aj úrody.
Princípy permakultúrneho životného štýlu
Keď som vo svojom živote objavila permakultúru a jej prirodzenú blízkosť k môjmu vlastnému vnímaniu života a prírody, cítila som, že som otvorila dvere k hlbšiemu porozumeniu.
Najkrajšie na tom bolo uvedomenie, že permakultúrna záhrada nie je cieľom, ale cestou – nekonečným procesom učenia sa a spolupráce s prírodou. Začať môžete hneď, pokojne malým krokom – napríklad nastlaním mulču pod prvý krík vo vašej záhrade. Táto cesta je vzrušujúca, stále sa rozvíja a prináša nové možnosti, radosť a pocit napredovania, ktorý nikdy nekončí.
 |
| Huby v trávniku nie sú znakom zanedbania, ale naopak – ukazujú, že pôda je zdravá a plná života. Sú súčasťou bohatého ekosystému, ktorý prospieva rastlinám aj živočíchom v záhrade |
Učiť sa permakultúru môže každý – či už s vedením skúseného permakultúrnika, alebo úplne samostatne. Základné princípy permakultúrneho pestovania sú pritom univerzálne a pomáhajú v každej etape tejto cesty:
Pozorovanie a spolupráca s prírodou – sleduj, čo sa deje okolo teba, a nechaj prírodu viesť tvoje rozhodnutia.
Uzavreté cykly živín a kompostovanie – všetko, čo tu vzniká, sa dá vrátiť späť do pôdy a podporiť nový život.
Pestovanie rozmanitosti namiesto monokultúr – kombinuj rastliny, ktoré si pomáhajú, a sleduj, ako sa v záhrade tvorí rovnováha.
Využívanie prírodných zdrojov – slnko, dážď, vietor – všetko sú energie, ktoré môžeš chytiť do svojho systému.
Premyslené rozloženie zón a sektorov – urob si plán, kde budeš mať bylinky, zeleninu, ovocné kríky, stromy či divoké zákutia pre hmyz a vtáky.
A verte mi – aj keď to všetko znie komplikovane, vôbec to nie je. Stačí začať malými krokmi, skúšať, pozorovať a učiť sa z každej skúsenosti. Záhrada sa postupne mení na živý systém, ktorý ti dá veľa radosti, pokoj a pocit, že si súčasťou niečoho väčšieho.
Nemusíte sa báť chýb – nič nie je neopraviteľné. Ak budete postupovať pomaly a systematicky, prípadné škody budú malé, ale každá z nich sa stane cennou lekciou, ktorá vás posunie ďalej.
Záhrada sa postupne premení na interaktívny ekosystém, ktorý vám dá veľa radosti, pokoj a pocit, že ste súčasťou niečoho väčšieho.
