Muchovník - ako pestujeme náš živý plot

Na muchovník som prvý krát narazila, keď som brázdila internet a hľadala vhodné rastliny na živý plot. Niekoľkokrát som si prezrela video reklamu na jedlý živý plot. Jeho prednosťou mal byť hustý a pekný rast a jedlé bobuľky. Z nich predajca pripravil lekvár, ktorý dával ochutnávať ľuďom. Chutil.

Áno, viem :-). Je to iba reklama. Ale povedala som si, že to vyskúšam.  Nešlo mi ani tak o nejakú mega úrodu jedlých bobúľ pre nás, páčilo sa mi, že ho majú v obľube vtáky. To mi bolo asi najviac sympatické zo všetkých dostupných informácií :-).

Časť (asi polovica) nášho živého plota z muchovníka.

V tom čase sa o muchovníku ani veľmi nehovorilo. Viac menej som objednávala mačku vo vreci - s predajným menom jedlý živý plot. Objednala som. Malé (asi 20 cm vysoké) jednokonárové voľnokorenné rastliny.  Až v návode na pestovanie bolo označenie: Muchovník / aljašská čučoriedka.

Čo je vlastne muchovník zač?

Muchovník - vedecký názov Amelanchier je široká skupina rôznych druhov stromov a kríkov. Domovom väčšiny z nich je USA a Kanada. Môj muchovník Amelanchier lamarckii je "naturalizovaný" v Európe - niečo ako udomácnený - od 17. storočia (údajne). Voľne v prírode sa nevyskytuje a predpokladá sa, že je výsledkom hybridného kríženia niektorých divokých druhov.

Každopádne, popis predajcu sedel. Na jar krásne zakvitne na bielo. V lete ho zdobia fialové bobuľky a chutí báječne. Na jeseň poteší žiarivými červenými odtieňmi listov.
A túto krásu si všímajú aj iní. Veľa ľudí sa nás už pýtalo, čo to máme zasadené. Či sú to čerešne... pretože bohatá násada bielych kvetov sa objavuje súbežne s kvitnutím čerešní (teda u nás v Haluziciach). Tí čo ochutnali, boli milo prekvapení chuťou. Je naozaj - NAOZAJ SLADKÝ AKO NEKTÁR ! Ale musí byť zrelý, inak je poriadne horký.

Muchovník som vysádzala na vzdialenosť cca 40 cm.

Takto pestujeme muchovník my

Chcela som vysadiť živý plot, ktorý by oddeľoval dvor za domom od záhrady. Takú optickú aj funkčnú zelenú stenu.

Naprieč pozemku sme teda kopali výsadbové jamky - a dosť husto. Vzdialenosť medzi rastlinami je cca 40 cm. Väčšina z nich je na priamom slnku. Zopár rastie aj v polotieni - u tých sledujem mierne zaostávanie v raste a úrodnosti. Tie, ktoré mám pri plote pod stromami, v úplnom tieni, sú asi o tretinu až polovicu nižšie a zatiaľ zarodilo iba zopár z nich. Zaostávanie je teda dosť výrazné. Pôdu máme hutnú, ílovitú. V lete vysychá na totálny betón :-(. Pracujem na zlepšení, ale chce to svoj čas ....

Vysádzala som skoro na jar, voľnokorenné rastliny bez listov. Iba také tenké prútiky vysoké asi 15 - 20 cm. Nič moc - hodnotila som vtedy v duchu.

Prvý rok zazelenali. Ujali sa všetky. V lete som počas sucha zalievala. Ďalšie roky už nie. Dodnes prežili takmer všetky. Okrem jedného, ktorého dedko "skolil" kosou, keď kosil zajačkom susediacu lucerku.

Druhý a tretí rok pestovania: Pri výsadbe neboli nijak hnojené. Ani počas ďalšieho pestovania - žiadna špeciálna starostlivosť. Jednoducho si tam "nepovšimnuté" rástli. V druhom roku som iba skrátila vytiahnuté konáre asi o polovicu.

Bobuľky dozrievajú postupne.

Už v druhom roku na jednom stromčeku dozreli asi 4 bobuľky. V treťom roku bola úroda o čosi väčšia. Asi tak tretina stromčekov mala nejaké plody, viac menej iba sem tam. Veľmi sme ich ani nestihli ochutnať - predbehli nás drozdy. :-)

Prvá veľká úroda prišla až tento rok. Teda v štvrtom roku pestovania. Všetky stromčeky boli obsypané bobuľkami. Jedli sme my, jedli drozdy a stále sa čosi fialovie na kríkoch :-). Tie prvé bobuľky boli super šťavnaté. No postupne im sucho dávalo zabrať, až som začala pozorovať vädnutie a scvrkávanie bobuliek. Tak ich trochu zalievame.

Tiež som ich tento rok aj nastlala. Pod rastliny som uložila vrstvu hrubého kartónu. Tráva a burina tam zostali ako boli. Navrch som dala vrstvu slamy pod jednu časť a vrstvu suchej podstieľky od kôz (aj s trochou výživy :-).

Charakteristické je, že z každej jednej zasadenej rastliny máme dnes malý zhluk stoniek, ktoré vyrastajú priamo zo zeme. Tým sa náš živý plot prirodzene zahustil. Údajne by sa odkopaním týchto stoniek s koreňmi mali dať muchovníkové rastliny množiť, ale to sme zatiaľ neskúšali :-). Ak to chcete na istotu, semenami by to malo ísť bez problémov. Predpokladám, že naše dodané rastliny boli ročné semenáčiky. Ak predpokladám správne, tak k prvej "veľkej" úrode postačovalo celkom 5 rokov pestovania zo semena.

Úroda na našom živom plote z muchovníka

Náš živý plot nám dal prekvapujúco bahatú úrodu sladkých bobúľ. Sú fialové ako čučoriedky. Na spodnej strane bobuľky je suchý pozostatok kvetu. Niekedy väčší, niekedy menší. Niekomu to pri jedení vadí. Výraznejšie je to vtedy, keď ochutvávate iba 1 bobuľu. Ak si ich dáte do úst hneď 5 - 6, ani si to nevšimnete :-).

Tu vidno tie suché pozostatky kvetu na spodnej strane bobuliek.

Muchovník je možné zberať, keď sú bobuľky už sýto modro-fialové a ľahko sa pri slabom zatiahnutí uvoľnia zo stopky. Rastú v takých riedkych trsoch dlhých stopiek a dozrievajú postupne.