Preskočiť na hlavný obsah

Muchovník - ako pestujeme náš živý plot

Na muchovník som prvý krát narazila, keď som brázdila internet a hľadala vhodné rastliny na živý plot. Niekoľkokrát som si prezrela video reklamu na jedlý živý plot. Jeho prednosťou mal byť hustý a pekný rast a jedlé bobuľky. Z nich predajca pripravil lekvár, ktorý dával ochutnávať ľuďom. Chutil.

Áno, viem :-). Je to iba reklama. Ale povedala som si, že to vyskúšam.  Nešlo mi ani tak o nejakú mega úrodu jedlých bobúľ pre nás, páčilo sa mi, že ho majú v obľube vtáky. To mi bolo asi najviac sympatické zo všetkých dostupných informácií :-).

Časť (asi polovica) nášho živého plota z muchovníka.

V tom čase sa o muchovníku ani veľmi nehovorilo. Viac menej som objednávala mačku vo vreci - s predajným menom jedlý živý plot. Objednala som. Malé (asi 20 cm vysoké) jednokonárové voľnokorenné rastliny.  Až v návode na pestovanie bolo označenie: Muchovník / aljašská čučoriedka.

Čo je vlastne muchovník zač?

Muchovník - vedecký názov Amelanchier je široká skupina rôznych druhov stromov a kríkov. Domovom väčšiny z nich je USA a Kanada. Môj muchovník Amelanchier lamarckii je "naturalizovaný" v Európe - niečo ako udomácnený - od 17. storočia (údajne). Voľne v prírode sa nevyskytuje a predpokladá sa, že je výsledkom hybridného kríženia niektorých divokých druhov.

Každopádne, popis predajcu sedel. Na jar krásne zakvitne na bielo. V lete ho zdobia fialové bobuľky a chutí báječne. Na jeseň poteší žiarivými červenými odtieňmi listov.
A túto krásu si všímajú aj iní. Veľa ľudí sa nás už pýtalo, čo to máme zasadené. Či sú to čerešne... pretože bohatá násada bielych kvetov sa objavuje súbežne s kvitnutím čerešní (teda u nás v Haluziciach). Tí čo ochutnali, boli milo prekvapení chuťou. Je naozaj - NAOZAJ SLADKÝ AKO NEKTÁR ! Ale musí byť zrelý, inak je poriadne horký.

Muchovník som vysádzala na vzdialenosť cca 40 cm.

Takto pestujeme muchovník my

Chcela som vysadiť živý plot, ktorý by oddeľoval dvor za domom od záhrady. Takú optickú aj funkčnú zelenú stenu.

Naprieč pozemku sme teda kopali výsadbové jamky - a dosť husto. Vzdialenosť medzi rastlinami je cca 40 cm. Väčšina z nich je na priamom slnku. Zopár rastie aj v polotieni - u tých sledujem mierne zaostávanie v raste a úrodnosti. Tie, ktoré mám pri plote pod stromami, v úplnom tieni, sú asi o tretinu až polovicu nižšie a zatiaľ zarodilo iba zopár z nich. Zaostávanie je teda dosť výrazné. Pôdu máme hutnú, ílovitú. V lete vysychá na totálny betón :-(. Pracujem na zlepšení, ale chce to svoj čas ....

Vysádzala som skoro na jar, voľnokorenné rastliny bez listov. Iba také tenké prútiky vysoké asi 15 - 20 cm. Nič moc - hodnotila som vtedy v duchu.

Prvý rok zazelenali. Ujali sa všetky. V lete som počas sucha zalievala. Ďalšie roky už nie. Dodnes prežili takmer všetky. Okrem jedného, ktorého dedko "skolil" kosou, keď kosil zajačkom susediacu lucerku.

Druhý a tretí rok pestovania: Pri výsadbe neboli nijak hnojené. Ani počas ďalšieho pestovania - žiadna špeciálna starostlivosť. Jednoducho si tam "nepovšimnuté" rástli. V druhom roku som iba skrátila vytiahnuté konáre asi o polovicu.

Bobuľky dozrievajú postupne.

Už v druhom roku na jednom stromčeku dozreli asi 4 bobuľky. V treťom roku bola úroda o čosi väčšia. Asi tak tretina stromčekov mala nejaké plody, viac menej iba sem tam. Veľmi sme ich ani nestihli ochutnať - predbehli nás drozdy. :-)

Prvá veľká úroda prišla až tento rok. Teda v štvrtom roku pestovania. Všetky stromčeky boli obsypané bobuľkami. Jedli sme my, jedli drozdy a stále sa čosi fialovie na kríkoch :-). Tie prvé bobuľky boli super šťavnaté. No postupne im sucho dávalo zabrať, až som začala pozorovať vädnutie a scvrkávanie bobuliek. Tak ich trochu zalievame.

Tiež som ich tento rok aj nastlala. Pod rastliny som uložila vrstvu hrubého kartónu. Tráva a burina tam zostali ako boli. Navrch som dala vrstvu slamy pod jednu časť a vrstvu suchej podstieľky od kôz (aj s trochou výživy :-).

Charakteristické je, že z každej jednej zasadenej rastliny máme dnes malý zhluk stoniek, ktoré vyrastajú priamo zo zeme. Tým sa náš živý plot prirodzene zahustil. Údajne by sa odkopaním týchto stoniek s koreňmi mali dať muchovníkové rastliny množiť, ale to sme zatiaľ neskúšali :-). Ak to chcete na istotu, semenami by to malo ísť bez problémov. Predpokladám, že naše dodané rastliny boli ročné semenáčiky. Ak predpokladám správne, tak k prvej "veľkej" úrode postačovalo celkom 5 rokov pestovania zo semena.

Úroda na našom živom plote z muchovníka


Náš živý plot nám dal prekvapujúco bahatú úrodu sladkých bobúľ. Sú fialové ako čučoriedky. Na spodnej strane bobuľky je suchý pozostatok kvetu. Niekedy väčší, niekedy menší. Niekomu to pri jedení vadí. Výraznejšie je to vtedy, keď ochutvávate iba 1 bobuľu. Ak si ich dáte do úst hneď 5 - 6, ani si to nevšimnete :-).

Tu vidno tie suché pozostatky kvetu na spodnej strane bobuliek.

Muchovník je možné zberať, keď sú bobuľky už sýto modro-fialové a ľahko sa pri slabom zatiahnutí uvoľnia zo stopky. Rastú v takých riedkych trsoch dlhých stopiek a dozrievajú postupne.

************
OK. Toto nie je žiadna platená reklama, ani affiliate link ani nič podobné. Môj muchovník som objednávala ako tento produkt / balenie 50 ks rastlín. Výhodnejšiu cenu som nikde inde nevidela.. (v tom čase ale ešte nemali tento nový web-eshop). 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Ako som liahla prvé kuriatka + dobré rady z vlastnej skúsenosti

Poznáte to, niečo veľmi konkrétne vám utkvie v mysli a vy sa chtiac nechtiac - vedome nevedome chcete dopracovať k realizácii. Tak nejak to bolo s liahnutím vlastných kuriatok. Hoci máme na našej minifarmičke liliputky, ktoré každý rok vysedia krásne liliputie kuriatka, chcela som to trochu vo väčšom :-) Takže som si zaobstrala jednoduchú liaheň CLEO. Až neskôr som čítala o nej recenzie, ktoré jej neboli veľmi lichotivé, ale ja nemôžem krivého slova povedať. Očakávania splnila, poslúžila ako mala a naše 21 dňové dobrodružstvo sa skončilo úspechom :-). Násadové vajíčka som pokládla presne podľa návodu do liahe. A podľa návodu som sa o ne vzorne starala :-). Označila som si ich obyčajnou ceruzkou - jedna strana krížik, druhá strana krúžok/bodka. Takto som presne vedela, ako vajíčka otáčať. Otáčala som 2x denne - ráno  a večer, a bol to taký milý rituál, ktorý som si doslova užívala. Otáčanie vajíčok sa robí 2. až 16. deň - 2x denne o 180°.   Niekde som čítala, že na označenie

Začíname s chovom indického bežca - odchov káčatok

Tento rok som sa na našej farmičke dočkala mnohých zmien, ktoré mi urobili veľkú radosť. Jednou z nich je prírastok 13ks indických bežcov :-). Ako prvé sme dostali štyri 7dňové kačičky. Začalo sa naše spoločné spoznávanie. Ak niekedy budete pochybovať, či sú kačky náročné na vodu - tak áno, nepochybne sú ;-). Výmena a dopĺňanie vody je dôležitejšie ako krmivo. Týždňové kačičky sa vám bez problémov nasúkajú aj do 500g plechovky s vodou a do hodiny ju dokážu vyčľapkať. Ale aj s tým krmivom budete mať čo robiť. Malé káčatká prijímajú potravu takmer nonstop! V tom čase, bolo našou prvoradou úlohou zabezpečiť im výbeh, kde množstvo vyčľapkanej vody nebude na škodu. K tomu bezpečná búdka na prenocovanie... Ďalší prírastok predstavovalo 9 káčatok, ktoré sme vyliahli  v liahni. Ten zážitok bol viac ako na nezaplatenie. Až pri indických bežcoch sme počas inkubácie vajíčok pozorovali s deťmi pri presvedcovaní aj samotný pohyb zárodkov. A musím povedať, že bol skutočne intenzívny :-). V moj

Sladký hrach - inšpirácie, rady a recepty

Ako pestujeme hrach Hrášok je naša obľúbená zelenina. Je nenáročná, dobre sa pestuje už skoro na jar. A dokonale ju zvládnu pestovať aj deti. Aby sme mali pekný záhon, hrášok sejeme husto. Toto prenechávam deťom :-). Osvedčilo sa nám výsev do väčšej brázdy, ktorú si pripravím hrablami a na jej dne urobím menšiu brázdu na priamy výsev. Takto pripravená hriadka hrášku sa dobre udržiava a zalieva. Voda steká priamo k semenám a neskor ku koreňom, čo je dôležité, pretože hrach korení veľmi plytko a teda viac trpí suchom. Niekedy sa hrach pestuje pri oporných konštrukciách. Tieto my nevyužívame, tým, že hrach je siaty husto, jednotlivé rastliny sa úponkami navzájom naviažu. Poklesnutie rastlín pozorujeme až pri dozrievaní - kedy sa strúčiky nalievajú a oťažievajú. V tomto období však už hrach postupne zberám - takže poľahnutnie mi až tak nevadí. Nadvihnem celý trs, oberiem spodné strúčiky a neskôr sa oberajú už iba tie, čo narástli vyššie na rastlinách a teda netreba zdvíhať. Jednod